|
|  |
Re: Zapojení laserové diody (Hodnocení: 1)
Od: kocurv (matocha1@centrum.sk) - Monday, 26.06. 2006 - 17:21:39
(O uživateli | Poslat soukromou zprávu) | | vyrobca udava svetelny vykon pri danom max napati a prude! pri dosrzani parametrov led urcite neodide. zamozrejme pokial si nezabudol na chladenie: |
| Nadřazený |
|
Re: Zapojení laserové diody (Hodnocení: 1)
Od: DAP - Sunday, 10.12. 2006 - 14:56:21
(O uživateli | Poslat soukromou zprávu) | | HARA
Neviem či si meral prúd po celú dobu, ale laserové diódy sa veľmi rýchlo zahrievajú, čo vedie nielen ku nárastu prúdu (cez maximálne hodnoty v závislosti od nastavenia) a vedie tak ku zničeniu diódy, ale aj pokiaľ by si diódu prúdovo poddimenzoval, tak prekročenie max. teploty vedie ku nezvratným zmenám – trvalému poškodzovaniu polovodičovej štruktúry - a taktiež vedie ku – poškodzovaniu zrkadiel - a to bez závislosti na max. povolenom prúde.
- Tiež som svoju prvú 10 mW 650 nm LD napojil len cez rezistor a dióda sa veľmi rýchlo behom desiatok sekúnd zahrievala (mierne pálila medzi prstami) následkom čoho boli rôzne tmavé obrazce v žiarení, svedčiace o nezvratných zmenách v dióde.
- Riešením ako napájať diódu je kúpa napr. rakúskych profi zdrojov s IO a zo spätnou väzbou, určených priamo pre LD. Najvýkonnejšie pracujú až s prúdom 1 A. Cena niektorých sa rovná cene laserových diód, čo sa pohybuje od niekoľko eur u najlacnejších až po desiatky eur u tých najdrahších zdrojov.
- Ďalším riešením je použitie stabilizovaných zdrojov (s vysokou výstupnou impedanciou) teda zo stabilizáciou/poistkou max. výstupného prúdu, takže je zdroj nezávislý na výstupnej záťaži – je však nutné zabezpečiť teplotnú stabilitu, najlepšie však pasívnym chladičom, pretože pri nekontrolovanom chladení sa laserová dióda taktiež nenávratne zničí, napr. ak by sme laserovú diódu náhle ochladili – to preto, že prúd Laser Damage pri 0 °C je oveľa nižšie než prúd Laser Treshold pri 25 °C.
- Použitie stabilizovaných zdrojov ale nie je určené pre profesionálne riešenia – je to len akýsi kompromis, pri krátko trvajúcom overovaní si vlastností kontinuálne pracujúcich laserových diód, v prevedení napr. laserového ukazovátka. Ich výhodou ale je, že netreba prepočítavať hodnotu tranzistorov pre každú LD zvlášť, takže stačí len nastaviť výstupné napätie a max. výstupný prúd.
Inak, rozkmitanie laserovej diódy je vec to nemilá, najme u ama. made in home vyhotovení.
Čo sa optiky týka, skúšal som použiť lupy s rôznou veľkosťou a ohniskovou vzdialenosťou ale výsledky boli málo uspokojivé, najme preto, že majú malý priemer vzhľadom na ich ohniskovú vzdialenosť – uniká nám po stranách laserové žiarenie.
Najlepšie je predsa len použitie prof. optiky (taktiež od rakúskych susedov) zaujímavé ale je, že tvar šošovky sa mení v závislosti na vlnovej dĺžke prechádzajúceho žiarenia a taktiež to, že optika má dve rôzne (predná a zadná) ohniskové vzdialenosti. Na výber je tiež medzi plastom a sklom – pri výkonoch rádovo 100-ky mW je lepšie siahnuť po skle.
Aké také výsledky som ešte dosiahol použitím objektívu z fotoaparátu, u ktorého je možné meniť ohniskovú vzdialenosť, takže nie je nutné zložito prestavovať vzdialenosť medzi diódou a objektívom – test bol krátkodobý takže ešte neviem ako sa veľký výstupný výkon prejaví na optike, keďže šošovky sú lepené asi kalafúnou alebo šelakom a sú pokryté tmavo modrou antireflexnou vrstvou, ktorej % optickú priepustnosť ale nepoznám. |
| Nadřazený |
|
|
|
OK:
Dnes: 0
Anonymní: 586
Celkem: 587