Zaslal: st březen 18 2009, 16:59 Předmět: funkcia meničov CCFL
Poprosil by som skúsenejších, pretože ani tu ani na inete som nič poriadne nenašiel, pokiaľ by sa dalo ozaj stručne popísať, ako presne fungujú tieto meniče, pokiaľ trafáčiky spínam pomocou IO ostrým obdlžnikom, aj mením frekvenciu, aj šírku impulzov, vôbec nič sa nedeje, žiarivka ani neblikne, no pri tomto primitívnom zapojení to svieti, hlavne na tom obrázku naľavo mi to vôbec nejde do hlavy, v čom vlastne je ten rozdiel pri spínaní tranzistora, ked iba spína a rozpína primárnu cievku voči 12Voltom... Cievky tak ako veľa ostatných ľudí som nikdy moc nemal v láske, no teraz som z toho úplný jeleň, logicky som čakal, že pri spínaní ostrými hranami bude výstupné napätie ešte vyššie, no je o niekoľko 100V nižšie, nechápem kde sa tam pri tých samoosciláciách berie Ak sa nájde niekto kto sa v týchto záhadných veciach vyzná, budem veľmi rád ked to mne aj iným objasní Prípadne keby niekto vedel o nejakej schéme meniča podobného v notebookoch, kde sa dá pomocou PWM meniť intenzita svietenia, ako je to tam riešené, hlavne ten trafáčik...
Velmi laicky řečeno: Blokovací měnič má tu výhodu, že frekvence spínání je daná vlastnostmi trafa. Pokud již trafo nedodává pro buzení báze napětí, protože je jeho magnetický obvod nasycen, tranzistor se uzavře a magnetická energie se vybije do sekundáru. Proto se trafo dá snadno dostat do rezonance (pomocí paralelního kondu) a tím zvedneš účinnost.
Ty nemáš šanci jednoduchým buzením docílit těchto vlastností. Speciální IO hlídají proudy jdoucí spínacím prvkem, aby se docílilo stejných vlastností.
(mám pocit, že jeden obvod hlídal napájecí napětí přímo na tom měniči v závislosti na proudu zářivkou, PWM mu zadávala aktuální jas)
PS: to první schéma je velmi chodivé a živí mi tu 8W zářivku, akorát ten kondík paralelně ke zpětnovazbovýmu vinutí mám zapojen jinak
Crifodo to by bolo super, ak ťa to nebude otravovať, tak peburnsy@yahoo.co.uk alebo upload, aj pre ostatných. Na takýchto jednoduchých somarinkách sa dá veľa vecí naučiť, aj tu platí že v jednoduchosti je sila. Už som to trochu rozchodil, niekedy len slabo svieti, niekedy aj zapáli, no potom sa spínací tranzistor veľmi hreje. Pritom vysoké napätie by malo byť pri zapnutí to isté, neviem prečo niekedy iba slabo svieti a niekedy zapáli normálne, ked už zapáli a znížim šírku impulzov, tak stále svieti silno a tranzistor hreje oveľa menej, ale aj trafáčik dostáva zabrať.
Artaban na teba som si spomenul hned pri písaní otázky tá tvoja schéma na uploade je takmer rovnaká ako ten blokovací menič naľavo, ten je ale kupovaný ako aj ten napravo. Len nerozumiem tomu, ked píšeš že ked trafáčik prestane budiť tranzistor, tak ten zavrie a vtedy prenesie energiu na výstup - nie je to tak, že tranzistor je nonstop otváraný odporom do bázy cez spätnoväzobné vinutie, a v ňom ked sa naindukuje dostatočné opačné napätie, tak to tranzistor uzavrie? Myslel som, že po zapnutí sa tranzistor otvorí, naindukuje napätie na pomocnom aj výstupnom vinutí, to záporné na pomocnom vinutí ho zavrie, vtedy sa naindukuje znova napätie na výstupe, ale opačné, rovnako aj na pomocnom, to zase spolu s odporom tranzistor otvoria a stále sa to opakuje...Musím nad tým ešte pošpekulovať, tieto kupované žiarivky na 12V majú oproti tým na 230V oveľa slabšie svetlo, sú 8W ale na 12V majú odber zhruba 3W, sú dosť poddimenzované tie meniče, všelijakými úpravami som zvýšil jas dosť podstatne, napríklad pomocným odporom z bázy do zeme sa tranzitor skôr zatvára a jas sa zvýši atd, ale stále je to málo. No a ten menič vpravo, je dvojčinný, má lepší jas a tie tranzistory sú menšie a dokonca menej hrejú, aj priebeh na žiarivke je pekný symetrický, narozdiel od toho blokujúceho, vraj by mali žiarivky menej černať na krajoch, ani to netuším prečo tam černajú, ked žhaviace vlákna sa vôbec nevyužívajú Proste vzhľadom na to, ako na prvý pohľad jednoducho funguje žiarivka aj menič s pár súčiastkami, je to zložité až moc Aj to je zvláštne, že v zapojení napravo je do série s trubicou malý kondík, jeho zväčšovaním do určitej hodnoty jas rastie, potom klesá a pri jeho vylúčení je jas dosť slabý a trandy by zhoreli, pritom naľavo ten kondík netreba, pri jeho zapojení jas klesne bez ohľadu na jeho kapacitu. To je tiež záhada ktorú absolútne nechápem Čo na to asi hovorí Andrea a jej teória, ktorá mi teraz chýba?
Pete: máš to tam, jestli chceš tak to uploadni, mě nebaví ta šaškárna s druhou registrací předpokládám podle mailu že ti engliš nedělá problémy takže to nastuduješ za jeden večer
Před rokem jsem se dobře vypotil s ccfl měničem ve starým ntb, samý studeňák v propojkách a než jsem to našel, odpálil jsem půlku dosud zdravých součástek, naštěstí ne řídicí IO. Tahle zapojení od sebe celkem všicni opisují (opisovali před pár lety). Princip i náměty pro zvýšení účinnosti jsou tam dobře popsány.
O samokmitech je velmi dobrá a raritní (Chile ) stránka
http://ludens.cl/Electron/Electron.html
Zářivky nemají odpor vodivého kanálu lineárně rozložený, konce vždycky víc hřejou, tak asi proto tam černají. I při startu se tam nejdřív iniciuje výboj, než se odpaří rtuť.
Vdaka moc Nico Je naozaj ťažké ťa zabiť? Dal som to do uploadu do katalógových listov, nič iné tam nie je takže sa to nedá prehliadnuť. Máš pravdu že s angličtinou problém nebude, ale s tým počtom stránok áno Je tam toho ozaj kopec, aspoň budem mať čo robiť. Ešte raz vdaka moc aj za ten link!
Kamaráde, toho je tolik, že by to vystačilo na docela slušnej elaborát.
Ten dvojčinný měnič. Trafo běží v rezonanci a pokud koukáš dobře, zářivka je přes kondík. Kondík dělá omezovač proudu. CCFT trubka se chová trochu jinak než klasikální zářivka. CCFT je studená katoda.
AD zářivka a měnič na levo:
Bohužel i u tohodle zapojení se používají vlákna. On ten sloupec výboje se dotýká těch vláken, ty vlákna se ohřívají a jak možná víš, na jejich povrchu je emisní vrstva. Tato emisní vrstva, spolu s teplotou snižuje napětí na výboji. A jen takové malé tajemství - Opaluje se jen jeden konec trubice. Je to zvláštní, ale zářivkou sice prochází Střídavý proud, ale má stejnosměrnou složku. Pokud vypne tranzistor, na výstupu trafa se indukuje vyšší napětí, než při zapnutí. Je to nectnost všech jednotranzistorových měničů.
Najdi si na Netu funkci blokovacího oscilátoru, budeš mít přesně vysvětlený, jaký vliv ma zpětnovazební vinutí na ten tranzistor.
Pamatuji si, že první můj měnič chodil tak, že jsem od pasu střelil primár, sekundár zpětná vazba - 30 - 250 - 20 závitů drátem který jsem vymotal z relé. Když jsem polaboroval z odporama, tak tranzistor KU611 byl studený i bez chladiče. To byl jediný typ, co se mi podařilo vykuchat ze zbytku televize.. Schéma jsem získal z továrně vyráběné zářivky..
A jen takové malé tajemství - Opaluje se jen jeden konec trubice. Je to zvláštní, ale zářivkou sice prochází Střídavý proud, ale má stejnosměrnou složku.
Andrea že sa nehanbíš, myslel som že sa voľačo viac naučím, a ty tu iba podpichuješ to čo má Artaban na mysli asi chápem, ten priebeh na flyback meniči je nesymetrický, jedna polvlna má väčšiu plochu ako tá druhá, no sčernali tam už oba konce Logicky by to malo byť ako hovorí Crifodo, je tam najvyššia teplota, ale potom mi zase nejde do hlavy, ako je možné, že výkon je tam podstatne menší ako na 8W trubici napájanej meničom z 230V, tá svieti o dosť silnejšie a zatiaľ nečerná Ale zase ten dvojčinný má parádny sínusový priebeh na výstupe, úplne symetrický, ten by mal byť pre žiarivky najvhodnejší, ten jednočinný má viac-menej obdlžniky na výstupe. Tú žiarivku s dvojčinným meničom som kúpil nedávno a teraz som ju vykuchal, pôvodne som myslel ako upraviť ten jednočinný, aby sa menej zohrieval a viac svietil, no to spínanie v moste vôbec nevyšlo, ako jednočinný tam už asi nič nevymyslím, vyzerá to tak, že bud previniem trafáčik a primitívne zapojenie s dvoma trandami, alebo ešte počkám kým prelúskam Crifodove teórie s použitím LTčiek, ale práve ma napadlo že tie tiež potrebujú trafáčik s vyvedeným stredom na primári Takže previnúť to asi bude treba tak či tak, skôr by ma zaujímalo, prečo spínanie toho jednočinného primáru v moste neprinieslo výsledok, ale zase neviem či to nebude mať na svedomí vzduchová medzera v jadre, pokiaľ tam teda je, ktovie ako to vlastne je...
Ešte som sa chcel spýtať, Artaban, ked si sa pohral s tvojim meničom, nevieš aký výkon zhruba odovzdal do žiarivky? Ako silno vlastne svietila? Lebo tento kupovaný jednočinný 12V menič v porovnaní s 230V verziou svieti asi ako sviečka
Andrea že sa nehanbíš, myslel som že sa voľačo viac naučím, a ty tu iba podpichuješ to čo má Artaban na mysli asi chápem, ten priebeh na flyback meniči je nesymetrický, jedna polvlna má väčšiu plochu ako tá druhá
A víš že nehanbím? Mě by to docela zajímalo, jak se dá trafem přenést stejnosměrná složka.
Nuž to už je na Artabanovi, malé tajomstvo prezradil, veľké si nechal pre seba Samozrejme že máš pravdu ohľadom jsm. zložky, ale aj pokiaľ obe energie pri vypnutí aj zapnutí tranzistora sú rovnaké, minimálne veľkosti výstupného napätia nemusia byť rovnaké, teda aspoň čo môj škrapáčik osciloskop hovorí, ktovie či to nesúvisí s velkosťou budiaceho prúdu do bázy, ale už sa mi podarilo vyrobiť priebeh s malou plochou zápornou polvlnou, a úzkymi vysokými kladnými impulzami, vtedy to svietilo ešte silnejšie, ale tranzistor sa hrozne rýchlo zohrieval, celkom super je to popísané v tej prílohe od Crifoda, je možné urobiť účinnejší menič, ktorý ale svieti slabšie ako menej účinný, vraj tieto žiarivky sú jedna z najhorších záťaží práve kvôli jej divným vlastnostiam, podľa krivky intenzity svetla v závislosti od prúdu je zrejmé, že po dosiahnutí určitej hodnoty prúdu už svietivosť nerastie, čo je dosť prekvapujúce a čo som teda nečakal, logicky by som predpokladal, že čím vyšší prúd, tým silnejšie svetlo a vyššia teplota žiarivky. Ani to som nečakal, že pri obdlžnikovom priebehu na žiarivke je jej svietivosť o dosť nižšia ako pri sínusovom priebehu, už tie rozdiely medzi jednočinným a dvojčinným meničom začínajú byť pochopiteľné, zjavne je tá teória pre prax dosť potrebná Ale aj tak napríklad včera sa mi podarilo žiarivku naplno rozsvietiť pomocou ovládania PWM integráčom, po chvíľočke slabého svietenia známe blik, začala svietiť silno, tak ako by mala, a po chvíľke dalšie blik, ešte to zosilnelo, tak to nechápem, ako mohla znovu zapáliť silnejší výboj ked už bol zapálený? Ani tomu nerozumiem, že kondík v sérii by mal obmedziť prúd žiarivkou, ale pri tom jednočinnom mi ju potom nezapáli, ako je to možné? Ved tie napäťové špičky kondík nemá ako ovplyvniť, kým prúd ešte netečie, ináč pár krát sa už stalo, že ani ten dvojčinný menič nechcel trubicu zapáliť, ked sa mu to nepodarilo, skúšal som všeličo meniť, ale nič Je to ozaj moc zložitá problematika, na to ako veľmi jednoducho vyzerá
...ale už sa mi podarilo vyrobiť priebeh s malou plochou zápornou polvlnou, a úzkymi vysokými kladnými impulzami
To ale není průběh se stejnosměrnou složkou. Průběh, který má například kladnou špičku 100V širokou 1us a pak zápornou "placku" -10V 10us má nulovou ss složku.
To je samozrejme pravda, jsm. zložku trafák neprenesie, skôr mi ide o tú teóriu ako to samokmitajúce čudo funguje, pretože tie zmeny priebehov iba docielim všelijakými pokusmi, s pochopením funkcie to nemá nič spoločné proste skúšam pridávať kondíky, odpory kade-tade, meniť hodnoty, pozorovať zmenu, sem-tam odíde tranzistor, v tom dvojčinnom oba Ale už je myslím jasné, že cesta maximálneho svietenia vedie jednoznačne cez ten dvojčinný menič, ten jednočinný asi nebude možné dostať vonkajším zapojením do optimálneho chodu, ktovie...ale ako som spomínal, aj ten dvojčinný od výroby sa dá ešte vylepšiť a zosilniť svietivosť, ktovie prečo to automaticky nevyrobili tak, aby z danej žiarivky vyžmýkali to čo je schopná dať aj tak mám ešte stále pocit, že tá trubica na 230V svieti ešte silnejšie, ale ten menič je podstatne zložitejší, neviem či by malo nejaký význam jeho zapojenie skúsiť prerobiť na 12V...
A jen takové malé tajemství - Opaluje se jen jeden konec trubice. Je to zvláštní, ale zářivkou sice prochází Střídavý proud, ale má stejnosměrnou složku.
Jak se transformuje stejnosměrný proud?
No, Přesně ta asymetrie má za následek, že se jedno vlákno nažhaví víc, než druhý. A máš nedokonalou "usměrňovací elektronku", A tím se ten nepoměr ještě zvětší. (mám tady 4W kapesní UV zářivku a při provozu ji žhne jen spodní vlákno. Má v sobě ten jednoduchý blokovací měnič. Přižhavování vláken není (ke každy straně vede jen jeden drát)
Časy uváděny v GMT + 1 hodina Jdi na stránku 1, 2Další
Strana 1 z 2
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra. Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru. Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru. Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru. Nemůžete hlasovat v tomto fóru. Nemůžete připojovat soubory k příspěvkům Můžete stahovat a prohlížet přiložené soubory
Informace na portálu Elektro bastlírny jsou prezentovány za účelem vzdělání čtenářů a rozšíření zájmu o elektroniku. Autoři článků na serveru neberou žádnou zodpovědnost za škody vzniklé těmito zapojeními. Rovněž neberou žádnou odpovědnost za případnou újmu na zdraví vzniklou úrazem elektrickým proudem. Autoři a správci těchto stránek nepřejímají záruku za správnost zveřejněných materiálů. Předkládané informace a zapojení jsou zveřejněny bez ohledu na případné patenty třetích osob. Nároky na odškodnění na základě změn, chyb nebo vynechání jsou zásadně vyloučeny. Všechny registrované nebo jiné obchodní známky zde použité jsou majetkem jejich vlastníků. Uvedením nejsou zpochybněna z toho vyplývající vlastnická práva. Použití konstrukcí v rozporu se zákonem je přísně zakázáno. Vzhledem k tomu, že původ předkládaných materiálů nelze žádným způsobem dohledat, nelze je použít pro komerční účely! Tento nekomerční server nemá z uvedených zapojení či konstrukcí žádný zisk. Nezodpovídáme za pravost předkládaných materiálů třetími osobami a jejich původ. V případě, že zjistíte porušení autorského práva či jiné nesrovnalosti, kontaktujte administrátory na diskuzním fóru EB.
FAQ
Hledat
Uživatelské skupiny
Profil
Soukromé zprávy
Přihlášení
Ak sa nájde niekto kto sa v týchto záhadných veciach vyzná, budem veľmi rád ked to mne aj iným objasní 
Prípadne keby niekto vedel o nejakej schéme meniča podobného v notebookoch, kde sa dá pomocou PWM meniť intenzita svietenia, ako je to tam riešené, hlavne ten trafáčik...
tá tvoja schéma na uploade je takmer rovnaká ako ten blokovací menič naľavo, ten je ale kupovaný ako aj ten napravo. Len nerozumiem tomu, ked píšeš že ked trafáčik prestane budiť tranzistor, tak ten zavrie a vtedy prenesie energiu na výstup - nie je to tak, že tranzistor je nonstop otváraný odporom do bázy cez spätnoväzobné vinutie, a v ňom ked sa naindukuje dostatočné opačné napätie, tak to tranzistor uzavrie? Myslel som, že po zapnutí sa tranzistor otvorí, naindukuje napätie na pomocnom aj výstupnom vinutí, to záporné na pomocnom vinutí ho zavrie, vtedy sa naindukuje znova napätie na výstupe, ale opačné, rovnako aj na pomocnom, to zase spolu s odporom tranzistor otvoria a stále sa to opakuje...Musím nad tým ešte pošpekulovať, tieto kupované žiarivky na 12V majú oproti tým na 230V oveľa slabšie svetlo, sú 8W ale na 12V majú odber zhruba 3W, sú dosť poddimenzované tie meniče, všelijakými úpravami som zvýšil jas dosť podstatne, napríklad pomocným odporom z bázy do zeme sa tranzitor skôr zatvára a jas sa zvýši atd, ale stále je to málo. No a ten menič vpravo, je dvojčinný, má lepší jas a tie tranzistory sú menšie a dokonca menej hrejú, aj priebeh na žiarivke je pekný symetrický, narozdiel od toho blokujúceho, vraj by mali žiarivky menej černať na krajoch, ani to netuším prečo tam černajú, ked žhaviace vlákna sa vôbec nevyužívajú 
Proste vzhľadom na to, ako na prvý pohľad jednoducho funguje žiarivka aj menič s pár súčiastkami, je to zložité až moc 
Aj to je zvláštne, že v zapojení napravo je do série s trubicou malý kondík, jeho zväčšovaním do určitej hodnoty jas rastie, potom klesá a pri jeho vylúčení je jas dosť slabý a trandy by zhoreli, pritom naľavo ten kondík netreba, pri jeho zapojení jas klesne bez ohľadu na jeho kapacitu. To je tiež záhada ktorú absolútne nechápem 
předpokládám podle mailu že ti engliš nedělá problémy takže to nastuduješ za jeden večer 
Dal som to do uploadu do katalógových listov, nič iné tam nie je takže sa to nedá prehliadnuť. Máš pravdu že s angličtinou problém nebude, ale s tým počtom stránok áno 
Je tam toho ozaj kopec, aspoň budem mať čo robiť. Ešte raz vdaka moc aj za ten link!
Takže previnúť to asi bude treba tak či tak, skôr by ma zaujímalo, prečo spínanie toho jednočinného primáru v moste neprinieslo výsledok, ale zase neviem či to nebude mať na svedomí vzduchová medzera v jadre, pokiaľ tam teda je, ktovie ako to vlastne je...
